A po roku sme sa opäť stretli na spoločnom výlete my, rodiny s deťmi, naše úžasné spoločenstvo pod vedením o. Maroša a sestričky Augustíny. Tentokrát to bolo v Sennom, neďaleko, čo bolo aj super výhodou, že netreba dlho cestovať a tak každý využil svoje autíčko a výlet sa mohol začať. Ako prvé sme si spravili menšiu prechádzku po náučnom chodníku Vtáčieho raja, ktorým nás sprevádzal náš sprievodca a taktiež aj kamarát Maťo Repel, odborník v tomto smere, ktorý to tam veľmi dobre pozná a tak sme sa nebáli, že nebodaj zablúdime. Doviedol nás až k vyhliadkovej veži, kde sme si ďalekohľadom mohli pozrieť labute, ktoré sedeli na rybníkoch. Deti naplno využili túto vežu aj na lozenie a šantenie. Potom sme sa naspäť vybrali k domčeku, s veľkým dvorom, ktorý slúži pre dobrovoľníkov a pracovníkov Vtáčieho raja a tam nás už čakal príjemný chládok a krásne posedenie. Každý niečím prispel, stoly boli plné a bola z toho poriadna hostina. Chlapci veľkí a malí spravili ohnisko a začala sa opekačka. Po občerstvení sa zrazu pri nás objavili malé koníky, och to bolo radosti, keď sa deti dozvedeli, že sa na nich môžu povoziť. Za plotíkom, podotýkam elektrickým, sa pásli kozy. Ani to však naše deti neodradilo a šup bližšie ku kozičkám. Sledovali ako sa pasú. Starší chalani si zahrali futbal, samozrejme zapojili do toho aj oteckov a nášho o. Maroša, a tak sa dosýta vybehali. Tí menší chalani si našli zábavku pri ohni, až kým nedohorel, sedeli pri ňom. Mamičky spolu so sestričkou Augustínou využili príležitosť na rozhovory medzi sebou a tak si každý naozaj prišiel na svoje. Všetko dobré rýchlo ubehne a aj naše krásne poobedie zbehlo veľmi rýchlo. Vďaka Bohu, že i po roku sme sa v hojnom počte mohli spoločne stretnúť, že i takto utužujeme naše spoločenstvo, ktoré sa rozrastá. Veríme, že naše deťom tieto stretnutia pomôžu do ďalších dní ich života. Vďaka o. Maroš a sestrička Augustína, že si na nás nachádzate čas a venujete sa nám i našim deťom.
