V mesiaci apríl bola prvá sobota nielen fatimská, ale zároveň aj Veľká sobota. A keďže pre Veľkú sobotu je príznačné to, že svätá liturgia sa slávi len večer, tak i program fatimskej soboty bol iný, ako zvyčajne. Program sa začal o 9:15 prednáškou, ktorú mal viceprovinciál redemptoristov, otec Metod Marcel Lukačik na tému života, práce rehoľníkov v kláštore. Následne o 9:30 pokračoval slávením Jeruzalemskej utierne za účastí arcibiskupa Cyrila Vasiľa. Počas utierne sa vladyka veriacim prihovoril s pozvaním predstaviť si, čo prežívala Božia Matka v túto sobotu. Ktorá všetko utrpenie prežívala s Kristom. Pre Máriu musel byť tento deň ticha ťažkým. Dňom, kedy si uvedomovala, že to je dňom, kedy jej srdce prenikol meč bolesti. S pozvaním rozjímať nad tým, čo sa odohrávalo v srdci a mysli nielen Matky, ale aj učeníkov, no s vedomím, že tam už cez bolesť začína prenikať nádej, že sa vyplnia slová, že Syn Boží na tretí deň vstane z mŕtvych. Obrady Veľkej soboty vyvrcholili večer slávením Veľkej večierne s liturgiou Bazila Veľkého.
Príhovor vl. Cyrila Vasiľa:
