Tak ako je dobrým zvykom pred ukončením školského roka, spoločne stráviť čas na výlete i tento rok, to nebolo inak. Cesta smerovala do rozprávky. Akej? Tej o soli. V sobotu ráno sme netrpezlivo čakali na príchod autobusu s naším obľúbeným šoférom Mišom. Smer – Prešov. Prvá zastávka bola v katedrálnom chráme. Uctili sme si relikviu Turínského plátna i našich blahoslavených biskupov. O. Maroš v chráme slávil sv. liturgiu, počas ktorej z úst detí i rodičov vychádzal spev vďaky Bohu za dnešný deň, ktorý bol nádhernou oslavou Boha i počas tohto výletu, ktorý nás čakal.
A čo s tou rozprávkou? No predsa návšteva Solivaru. Prehliadka expozície s prednáškou bola veľmi pútavá. Dozvedeli sme sa veľa zaujímavých informácií o tomto už spomínanom mieste. Poobede sme športovali a hrali sa na Sigorte. Keďže nám Boh doprial veľmi pekné počasie, tak pobyt vonku nám urobil veľkú radosť. Mohli sme sa dosýta vyšantiť, vyskákať, ponaháňať a pravdaže aj sa vzájomne porozprávať.
Na spiatočnej ceste domov nás trošičku zmohla únava, ale netrvala dlho… a opäť deti boli akčné a veselé a túžiace rozprávať a pýtať sa.
Ďakujeme Bohu za príjemne strávený čas a o. Marošovi a sr. Augustíne za organizáciu tejto milej akcie.
Naša vďaka taktiež patrí mestu Michalovce za finančnú dotáciu, aj vďaka ktorej sme mohli zorganizovať tento výlet a spoznať ďalšiu veľmi peknú lokalitu v našom nie tak ďalekom okolí.
