Odpustová slávnosť Arcibratstva svätého ruženca začala v sobotu 12.10.2024 modlitbou svätého ruženca. Po nej sa členovia pomodlili spoločne Veľkú večiereň s lítiou, počas ktorej o. Atanáz Mandzák, CSsR posvätil litijné dary.
V úvode svätej liturgie sa prítomným prihovoril o. Jozef Paraska. Vo svojom príhovore poukázal na krásne tridsiate výročie, ktoré si pripomína Arcibratstvo svätého ruženca. Aktuálny počet členov je cez 22 tisíc (žijúcich i mŕtvych). Počas homílie sa veriacim prihovor vladyka Milan Chautur, CSsR, ktorý celej slávnosti predsedal. Kázeň začal nasledujúcimi slovami.
Opakovanie je matkou múdrosti. Škola života potrebuje opakovanie, aby sa dôležité skutočnosti uložili v našich srdciach. Mária nás povzbudzuje k tomu, aby sme sa modlili ruženec. Ide o to, aby sme si ukotvili dôležité okolnosti z dejín spásy. A o nich hovoria jednotlivé tajomstvá ruženca. Ľudia veľmi rýchlo zabúdajú. Cez veľké sviatky sú chrámy plné ľudí. Kde sú však nasledujúce dni po končení sviatkov? Nie je ich vidieť v žiadnych chrámoch. Títo ľudia si zabudli ukotviť „učivo“, ktoré nás má doviesť do neba. Keď Mária zdôrazňuje ruženec, zdôrazňuje nám niečo, čo je potrebné pre našu spásu. Keď si tento ruženec nebudeme opakovať, vyprázdnia sa nám nie len chrámy, ale aj nebo. Mnohí odporcovia ruženca hovoria, že je to len jeden Raduj sa. Ale naopak my si ním pripomíname to podstatné. Mária sa často zjavuje s ružencom. Je to zbraň, ktorá nám môže pomôcť. Keď držíme v rukách ruženec máme vedomie blízkosti Matky. V zložitých situáciách života sa preto nestratíme. Vladyka pokračoval príbehom vojaka, ktorý padol do zajatia. Keď nad ním stál cudzí vojak so zbraňou v ruke, uvedomil si, že tú svoju zbraň už nemá. Rozpamätal sa však, že keď odchádzal mama mu dala svätý ruženec, ktorý neustále nosí vo svojej blúze. A tak siahol do vrecka a vytiahol ruženec, ktorý ukázal nepriateľovi. A aj tento vybral svoj ruženec, ktorý mal pri sebe a tak sa z dvoch nepriateľov, stali synovia tej istej matky. To im bránilo ublížiť si navzájom. Práve toto potrebuje svet. Spojiť sa cez ruženec s tou, ktorá je našou spoločnou matkou. Prosme teda Máriu za obrátenie hriešnikov, ktorými sme aj my sami.
Na konci svätej liturgie vladyka Milan vyzval prítomných nasledujúcimi slovami. Vo svete cirkví je veľa spoločenstiev, ktoré sa prezentujú rozličnými spôsobmi. Ružencové spoločenstvo sa v tichosti modlí. Členov Arcibratstva povzbudil, aby sa pripojili k Márií a v tichosti vyprosovali pre tento svet – vieru a pokánie.
Po skončení svätej liturgie sa o. Jozef Paraska, pomodlil Panychídu za zosnulých členov. Celú slávnosť doprevádzal svojím spevom zbor sv. Jozefa.
Príhovor vl. M. Chautura:
