Ikona Matky Ustavičnej Pomoci
Ikona Matky Ustavičnej Pomoci je jednou z najrozšírenejších podôb najsvätejšej Panny. K nej sa obracajú oči mnohých ľudí a vďaka orodovaniu Matky Božej zažívajú ustavičnú pomoc. Nachádzame ju v chrámoch, kaplnkách, domoch – slovom na všetkých cestičkách ľudského života, ktorý je mnohokrát poznačený bolesťou a smútkom.
Počiatky histórie ikony a pobožnosti k Matke Ustavičnej Pomoci sa strácajú v mrákavách dejín. Historici sa namáhajú nad správnym ustálením faktov. Túto prácu najviac komplikujú protichodné dokumenty, lakonickosť niektorých tvrdení, či rozdielne komentáre interpretátorov.
Dôležitá literatúra týkajúca sa ikony Matky Ustavičnej Pomoci sa rozvinula až po 1866 roku, teda po prenesení ikony do chrámu sv. Alfonza v Ríme. Tento chrám je postavený na mieste, kde v minulosti stál chrám sv. Matúša, ktorý dal zboriť Napoleon a v ktorom bola ikona Matky Ustavičnej Pomoci počas mnohých storočí uctievaná.
Prizrime sa teraz dôkladnejšie ikone. Je namaľovaná na doske, temperovou technikou. Doska je pravdepodobne cédrová, alebo z iného ihličnatého dreva. Podľa iného autora je doska z orechového dreva. Aj v rozmeroch ikony nie sú jednotné názory. Jedné hovoria o rozmeroch 52 na 41 cm, iné zas 53 na 41,5 cm. Na zlatom podklade vyniká postava Panny Márie, ktorá drží v náručí – na ľavej ruke – Dieťatko. Tvár Panny Márie je oválna, pšeničnej farby, olivové oči, čierne obočie dobre podkreslené, jemný nos, malé ústa, dlhé prsty. Je to východný typ ženskej krásy. Tunika má červenú farbu. Na krku a predlaktí ja lemovaná zlatom. Blankytný plášť so zeleným podkladom je taktiež pretkávaný zlatom. Na Máriinom čele svietia dve hviezdy a viditeľný je aj čepiec zelenkastej farby. Dieťatko má gaštanové vlasy a trocha neproporcionálnu postavu. Oblečenú má zelenú tuniku, prepásanú červeným pásom. Plášť dieťatka je hnedý a všetky šaty sú pretkávané zlatom. Z pravej nôžky Ježiška visí uvoľnený sandál. Koruny Márie a Ježiša sú neskoršieho pôvodu, avšak počas posledných premien v chráme boli koruny z ikony odstránené.
Na ikone sú aj dvaja archanjeli, ktorí držia nástroje umučenia. Na pravej strane drží archanjel Gabriel, v rukách zakrytých plášťom, kríž a klince. Na ľavej strane v podobnom postoji drží archanjel Michal nádobu, do ktorej je vložená kópia, ktoré popisujú predstavované postavy: Mater Theou – Matka Božia, Iesous Christos – Ježiš Kristus, Ho Archangelos Michael – Archanjel Michal, Ho Archangelos Gabriel – Archanjel Gabriel.
Pred takýmito ikonami, vernými kópiami rímskeho originálu sa modlia ľudia po celom svete. Matka Ustavičnej Pomoci im udeľuje svoje milosti.
Pôvod ikony Matky Ustavičnej Pomoci
Ikona Matky Ustavičnej Pomoci pochádza z ostrova Kréta, najväčšieho v Egejskom mori. Tento ostrov vďaka svojmu položeniu odohrával v dejinách dôležitú úlohu. Jeho poloha sa pričinila o to, že bol počas storočí pod nadvládou Grékov, Peržanov a Rimanov.
Kresťanstvo sa na ostrove rozvíjalo už v prvom storočí. Podľa tradície bol na ňom sv. Pavol spolu so svojím milovaným žiakom Títom, ktorého tam zanechal ako biskupa. Kresťanstvo sa na ostrove tak rozšírilo, že v VIII. storočí malo už osem biskupstiev.
Nanešťastie si však ostrov podmanili Arabi. Nové náboženstvo, ktoré priniesli, tak ovládlo miestne obyvateľstvo, že v priebehu 140 rokov nezostala po kresťanstve ani stopa. Arabská nadvláda trvala od roku 823 do 966.
Víťazstvo byzantského cisára nad Arabmi malo za následok, že nájazdcovia museli Krétu opustiť. Po ich odchode sa na ostrove začalo obnovovať kresťanstvo. Jednou z dôležitých postáv pri obnove kresťanstva bol mních Nikon. Práca však šla veľmi pomaly, lebo ľudia si úplne osvojili moslimské zvyky.
V roku 1204 prešiel ostrov pod vládu Benátok a od toho času na ňom zavládol pokoj. Z Talianska sem prichádzali kupci, rytieri a remeselníci. Veľkú slávu získali ikonopisci – historici umenia ich nazývali „benátsko – krétskou skupinou“ – ktorí písali ikony stretávané aj dnes na balkánskom polostrove. Otcom týchto ikonopiscov a znamenitým umelcom bol Teofanus Grece, ikonopisec talianskeho pôvodu, ktorého Bettinie nazval „patriarchom ruského maliarstva“. Základnou tematikou tejto školy bolo predstavenie Matky Božej Bolestnej. V tomto období vzniklo tak veľa ikon, že ich počet ešte i v dnešnej dobe histórie umenia dosahuje ponad sto.
Existuje sedem ikon Matky Božej Bolestnej podobných ikone Matky Ustavičnej Pomoci, pripisovaných najznámejšiemu umelcovi tejto školy – Andrejovi Ricovi, žijúcemu v Gandii v rokoch 1421 – 1495.
Nasúva sa otázka, či ikona Matky Ustavičnej Pomoci vznikla v benátsko – krétskej ikonopiseckej škole, a či azda nie je iného pôvodu?
Určité dôvody sa prikláňajú k tomu, že ikona je staršia. Poukazujú na to, že ikona Matky Ustavičnej Pomoci bola namaľovaná v Konštantinopole alebo v jeho blízkom okolí ešte pred X. storočím. V polovici X. storočia, čiže na začiatku riadenej obnovy kresťanstva prostredníctvom mníchov – misionárov sa na ostrove stal inšpiráciou pre benátsko – krétsku školu.
Od veľmi dávnych čias bola na Kréte v horách Lassithi uctievaná ikona Matky Božej nazývanej „Cardiotissa“, ako o tom hovorí Flaminio Corner vo svojej knihe pod názvom „Svätá Kréta“. Tento názov nepodlieha diskusii. Autor výrazne nazýva ikonu ako „zázračná ikona Svätej Márie Cardiotissa“. Opisuje pri tom kláštor baziliánov, ktorý je známy púťou k Matke Božej.
V archíve, v Benátkach, bol nájdený dokument, týkajúci sa pútnického miesta Matky Božej Cardiotissa. Je to notársky akt (záznam), vydaný Maffeom Donatim a jeho radou a týka sa spomínaného kláštora a chrámu. Dokument bol vyhotovený 11. septembra 1438, ale daná udalosť pochádzala z roku 1424.
Výskumy prevedené nad ikonou, ktorá sa nachádza teraz v tomto chráme, dokazujú, že terajší ikona pochádza z roku 1725. Z toho vyplýva, že pôvodná ikona bola ukradnutá. Existujú dve verzie krádeže. Jedna vznikla na Kréte, druhá bola spísaná v Ríme. V rozprávaniach nachádzame trhliny. Jedni si myslia, že ikona Matky Ustavičnej Pomoci je ikonou, ktorá bola vyvezená z Lassithi a vtedy by to bola známa: „Cardiotissa“. Iní to popierajú. Ak máte veriť legendám, v ktorých je obsiahnuté aspoň zrnko pravdy, tak skutočne ikona Matky Ustavičnej Pomoci bola ukradnutá na Kréte. Dnes však už spor nevyriešime. Jedno je však isté: Ikona tak veľmi priťahuje ľudí, že zotrvávajú pred ňou v dlhých modlitbách, ktoré prinášajú vzácne ovocie.
Prvovzor obrazu Matky Ustavičnej Pomoci
Gerola, jeden z najvýznamnejších znalcov histórie Kréty, vo svojich početných publikáciách na tému kultúry a náboženstva obyvateľov ostrova píše, že na Kréte bolo veľa ikon, ktoré sa tešili úcte. Najviac uctievaná bola však ikona Matky Ustavičnej Pomoci. Bolo to obdobie, keď ľudí nezvyčajne oslovila postava Matky Božej Bolestnej, a preto často boli maľované ikony s takouto tematikou.
Na týchto ikonách predstavovali Matku Božiu pozerajúcu do očú dieťatku, ktoré ju objímalo okolo krku. Inde zas písali Matku objímajúcu Ježiška. Existovali aj iné spôsoby predstavovania tejto témy.
Všetky tieto predstavy vedú k jednej najznámejšej, ktorá sa stala inšpiráciou ikon Matky Božej, tzv. „Hodegetrii“. Bola to najznámejšia Madona vtedajších čias. Tradícia hovorí o tom, že ju písal sv. evanjelista Lukáš. Túto tradíciu potvrdzujú svedkovia z konca III. storočia. Ikona pochádza z Antiochie, odkiaľ tiež pochádzal sv. Lukáš. Biskup Teofil z Antiochie daroval ikonu cisárovnej Eudexii, ktorá si vykonávala púť po svätých miestach. Eudexia ju darovala svätej Pulcherii, sestre cisára Teodózia.
V prvej polovici IV. storočia bola ikona umiestnená v špeciálne vybudovanom chráme v Konštantinopole, pri tzv. „Ceste víťazov“ a odtiaľ aj pochádza názov Hodegetrie. Mnoho storočí veriaci uctievali túto ikonu. Kroniky spomínajú množstvo zázračných udalostí.
V roku 1204 dobyli Konštantinopol križiaci. Ikona bola najprv umiestnená vo veľkolepej svätyni mesta zvanej „Hagia Sofia“ (Najväčšia Múdrosť Božia) a neskôr, z dôvodu bezpečnosti, bola prenesená do malého chrámu pri kláštore (Chora). Strata tej ikony, najcennejšieho pokladu Východu, bola neskôr považovaná za najväčšiu drámu celého kresťanstva.
V roku 1453 turecký sultán Mohamed II. dobyl Konštantinopol. Osobná stráž všetko ničila a pálila. Dodnes sa zachovali grécke opisy hovoriace o ukrutnosti dobyvateľov. Janičiari zničili najznámejšiu ikonu východu. Bola stelesnením krásy pobadajúcej človeka k láske a nábožnosti k Matke Božej. Historici hovoria, že zničená ikona slúžila predtým ako ikonopisecký vzor. Aj pre ikonu Matky Ustavičnej Pomoci bola vzorom.
Otázka autorstva je ťažká. Existuje niekoľko hypotéz a nie je ľahké problém jednoznačne vyriešiť. V VIII. storočí vznikla na Východe herézia „obrazoborcov“ nazývaných podľa gréckej terminológie „ikonoklastmi“.
V mene zle pochopenej teológie nastalo ničenie všetkých obrazov a sôch. Do tejto vojny sa pripojili cisári: Lev III. v roku 725 a Michal V. v roku 752, ktorí vydali špeciálne dekréty prikazujúce ničenie ikon. Bolo to roku 843. V čase trvania tejto herézie nesmeli ľudia uctievať ikony a umiestňovať ich na verejných miestach. Prenasledovanie bolo ukrutné a prinieslo tiež obete.
Keď sa skončila vojna s ikonami, zrodil sa nový smer maliarstva predstavujúci muky Ježiša Krista a utrpenia jeho Matky. Malo to pripomenúť utrpenie obrancov ikon. Zástancov „obrazoborectva“ prirovnávali k Židom týrajúcim Ježiša. Preto na ikony písali znaky umučenia: kríž, kopiu a špongiu. V tomto období vzniklo veľa ikon, ktoré sa dali ukryť. Predpokladá sa, že vtedy tiež vznikla ikona Matky Ustavičnej Pomoci.
Niektorí spájajú túto ikonu s vynikajúcim ikonopiscom, mníchom sv. Lazárom, známy vtedajšej generácii a obdivovaný dnešnou.
Môžeme povedať, že ikona Matky Ustavičnej Pomoci vznikla v tieni najznámejšej ikony Východu „Hodegetrie“.
Z Kréty do Ríma
Na konci XV. storočia sa na Kréte ikona Matky Ustavičnej Pomoci stráca z pozornosti. Dodnes nie sú známe motívy a okolnosti tohto zmiznutia. Je však známe, že takéto prípady v tých časoch neboli vzácnosťou. Cez územie východného cisárstva sa prelievala turecká záplava. Mestá sa jedno po druhom stávali korisťou nepriateľa. Z obavy pred moslimami boli najznámejšie ikony vyvážané na západ, na bezpečnejšie miesta. Tým istým spôsobom vyviezli Benátčania známu ikonu, ktorá sa nachádzala v Katedrále Matky Božej – Kráľovnej pokoja.
Ikonu Matky Ustavičnej Pomoci „ukradol“ istý kupec vykonávajúci pravidelné obchodné cesty do Talianska. Nikto nie je schopný povedať, čo bolo príčinou tohto činu. Pripúšťa sa, že ho k tomu nahovorili obyvatelia jedného z talianskych miest, ktoré medzi sebou boli rivalmi. Každé totiž chcelo mať niečo nezvyčajné. Je takmer isté, že Boh si pre splnenie Božej vôle poslúžil kupcom. Kupec ukryl ikonu medzi tovar a loďou ju viezol do Talianska. Cestou sa zastavil v rôznych prístavoch. Istého dňa sa strhla búrka a všetkým na lodi hrozilo nebezpečenstvo. Tak námorníci ako aj pasažieri sa začali modliť k Matke Božej. Napriek pochybnostiam sa more utíšilo a všetci boli zachránení. Uznali to za znak zvláštnej ochrany Matky Ustavičnej Pomoci, ktorej ikonu viezli so sebou. Po roku cesty sa námorníci doplavili k rímskemu pobrežiu. Do mesta vošli nesúc zázračnú ikonu. Kupec najprv nechal ikonu vo svojom dome nemysliac na to, že by ju mal darovať niektorému z chrámov. Po istom čase ochorel a jeho zdravotný stav sa zo dňa na deň zhoršoval. Na konci života sa so slzami v očiach priznal, že ikonu ukradol a prosil, aby po jeho smrti darovali ikonu niektorému z chrámov. Toto vyznanie vypočul priateľ, ktorý zložil patričný sľub splnenia poslednej vôle umierajúceho.
Udalosti však neprebiehali tak hladko. Žena kupca očarená krásou ikony sa rozhodla, že si ju nechá. Uložila si ju do svojej spálne a závistlivo strážila, aby jej ju nikto nevzal. Ale napriek tomu mala z času na čas výčitky svedomia a sama Matka Božia ju napomínala vo sne: „Ak nedáš obraz do niektorého z kostolov, zomrieš.“ Žena bola tvrdohlavá a nechcela ani počuť o tom, že by mala ikonu stratiť, aj napriek tomu, že dostala tvrdé upozornenie. Aj Riman, strážca kupcovho tajomstva, dostal náležité poučenie. Nič sa však nedialo. „Niekoľkokrát si odoprel mojej prosbe aby bola ikona odovzdaná. Si neposlušný. Je potrebné, aby ťa vyniesli z tvojho domu. Potom iní nájdu hodné miesto pre mňa.“ Po niekoľkých dňoch sa konal pohreb človeka, ktorý zložil slávnostne sľub, že odovzdá ikonu niektorému z chrámov.
Žena kupca nechcela ani naďalej ustúpiť. Nepresvedčila ju ani strata dvoch životov. Znova sa jej opakuje sen: Matka Božia sa domáha splnenia svojej vôle. Posluhuje si pritom dieťaťom, šesťročnou dcérkou tejto Rimanky. Istého dňa, keď bola dievčina sama v izbe, v ktorej sa nachádzala ikona, zbadala, ako sa nad ňou skláňa akási pekná pani a hovorí: „Choď a povedz svojej matke: Matka Ustavičnej Pomoci vás upozorňuje. Pretože nechcete ikonu darovať, zomriete.“ Dieťa sa poponáhľalo k matke a všetko jej porozprávalo. Ale matka zostala naďalej tvrdohlavá a nič ju nemohlo zmeniť. Keď sa večer cítila chorá, pochopila svoju chybu. Darovala ikonu do chrámu sv. Matúša.
27. marca 1499 bola ikona procesiou prenesená do Chrámu sv. Matúša. A tu sa začína verejný kult Matky Božej s titulom Ustavičnej Pomoci, ktorej ikona bola vo Večnom meste nazývaná aj Madonou sv. Matúša.
Odkaz Matky v Chráme sv. Matúša
Ikona Matky Ustavičnej Pomoci bola uctievaná v Chráme sv. Matúša. Bol jediným chrámom v Ríme zasväteným tomuto evanjelistovi a apoštolovi. Počiatok tejto budovy siaha pravdepodobne do III. storočia po narodení Krista. V dokumentoch rímskej synody z roku 499 je viditeľný podpis Andreja, kňaza od sv. Matúša. Ďalšiu informáciu o chráme máme z roku 1222, keď bola pri ňom založená nemocnica. V roku 1477 preberajú chrám otcovia augustiáni. Od toho času až do tradičného zničenia za čias Napoleona bol Chrám sv. Matúša pútnickým miestom Matky Ustavičnej Pomoci. Posledný predstavený otec Filip Crene spolu s niekoľkými spolubratmi zostal až do konca pri chráme. Medzi nimi bol aj brat Augustín Orsetti.
Do histórie prešla ako ikona Matky Ustavičnej Pomoci. Od roku 1579, keď bola ukončená obnova chrámu sv. Matúša, pri jeho vchode bol viditeľný nápis: „Najsvätejšej Panne Ustavičnej Pomoci a apoštolovi i evanjelistovi sv. Matúšovi.“ Po čase sa chrám stal kardinálskou katedrálou. Existujú historické zmienky o zázračnej ikone, nachádzajúcej sa v tomto chráme. Augustián Mariotti píše v roku 1553: „V tomto chráme za časov Sixtusa IV. bola umiestnená ikona známa mnohými zázrakmi.“ Francesco del Soda v diele „Spis chrámov v Ríme“ – hovoriac o Chráme sv. Matúša, píše: „Nachádza sa tu ikona Matky Ustavičnej Pomoci, pred ktorou sa dokonáva veľa zázrakov.“
Nebola to jediná ikona Matky Božej v Ríme, tešiaca sa úcte veriacich. Pramene podávajú, že vo Večnom meste bolo vtedy 140 zázračných ikon.
Práve preto vznikla Confraternia (bratstvo) pútnikov Matky Božej. Každý pondelok pútnici navštevovali inú ikonu. Pravidelne v sobotu sa v chráme otcov jezuitov I1 Gesu konala pre Confraterniu pobožnosť s kázňou a v pondelok pútnici navštevovali ikonu, ku ktorej bola v sobotu pobožnosť. Chrám sv. Matúša navštívili 31. augusta 1715, na čo poukazuje historický zápis.
Chrám sv. Matúša čoraz viac upadá. Augustiáni sa prenášajú do sv. Euzébia a potom do chrámu Matky Božej in Posterula. Spolu s nimi putovala aj ikona Matky Ustavičnej Pomoci. Starí mnísi umierali a novoprichádzajúci nevedeli nič o zázračnej ikone. To bolo jednou z príčin, že ikona upadla do zabudnutia a kult skoro úplne vyhasol.
Pápež Pius VI. bol na rozkaz Napoleona vyvezený do Francúzka a Rím dobyli Napoleonove vojská. Veliteľ dobyvateľov, gen. Barthire, prikázal zničiť štyridsať chrámov. Preto v rokoch 1798 – 1799 bola spálená nemocnica, Chrám sv. Matúša rozobraný a pozemok v roku 1811predaný. Ikonu Matky Ustavičnej Pomoci umiestnili do kláštornej kaplnky, v ktorej sa mnísi zhromažďovali pri modlitbe. Spomienky o zázračných udalostiach z minulosti čoraz viac medzi ľuďmi zanikali.
Zo zabudnutia do Chrámu sv. Alfonza
K starému bratovi prichádza mladý chlapec Riman Michaele Marchi. Mních mu rozprával históriu ikony nachádzajúceej sa v kaplnke. Brat Augustín zomrel v roku 1853. V tom istom roku prichádza do Ríma redemptorista, konvertita otec Eduard Douglas spolu so svojím spolubratom otcom Bruxie Quelasom. Obaja hľadajú miesto na vybudovanie kláštora, v ktorom mali bývať najvyšší predstavení Kongregácie Najsvätejšieho Vykupiteľa. Vybrali miesto pri via Merulana, presne tam, kde kedysi stál chrám sv. Matúša. Postavili tu kláštor a chrám, ktorý zasvätili sv. Alfonzovi Maria Liguorimu. Prvým predstaveným novopredstaveného kláštora sa stal otec Eduard Douglas.
V roku 1862 sa počas priateľského rozhovoru hovorilo o tom, že v predchádzajúcom chráme (sv. Matúša) bola uctievaná ikona pochádzajúca z Východu, ktorá upadla do zabudnutia.
Medzi rozprávajúcimi bol aj mladý redemptorista, otec Michaele Marchi, ktorý k údivu všetkých hovoril o svojich stretnutiach a rozhovoroch so starým bratom Augustínom. „Viem, kde sa nachádza ikona – je v kaplnke kláštora otcov augustiánov, do ktorej som často chodieval“. Medzi poslucháčmi zavládla radosť. V tom čase sa zrodila myšlienka, že ikona by mohla byť umiestnená v novovybudovanom Chráme sv. Alfonza.
V tom istom čase, 7. februára 1863, jezuita otec Francesco Blosi kázal v jezuitskom chráme v Ríme o zázračnej ikone Matky Božej, ktorá pred 70 rokmi „zmizla z dohľadu“. Ak by niekto o nej čosi vedel, prosíme ho o informácie – hovoril kazateľ.
V roku 1865 sa k Svätému Otcovi Piusovi IX. vybral najvyšší predstavený redemtoristov. Otec Mikuláš Mauroni prosil o darovanie ikony, ktorá sa nachádzala v kaplnke otcov augustiánov in Posterula. Svätý Otec žiadal dokument, objasňujúci históriu ikony. Po krátkom čase sa prichýli ku prosbe predstavených Kongregácie redemptoristov. Augustiáni ikonu darovali, žiadajúc len jej vernú kópiu, ktorú si chceli nechať vo svojej kláštornej kaplnke.
V januári 1866 bola ikona obnovovaná. Reštaurátorom bol poľský umelec Leopold Nowotny.
Pred vnesením ikony Matky Ustavičnej Pomoci do chrámu sv. Alfonza bolo usporiadané slávnostné tríduum a dňa 26. júna 1866 bola slávnostne vnesená do chrámu, začínajúc týmto spôsobom nové obdobie úcty a pobožnosti k Matke Ustavičnej Pomoci. Už v roku 1866 vyšla kniha pod názvom „La Madre del Perpetuo Socorso“ – čiže Matka Ustavičnej Pomoci. Je v nej obsiahnutá história a opis zázračných udalostí, ktoré sa stali pred touto ikonou.
Korunovácia ikony v Chráme sv. Alfonza
Pred ikonu Matky Ustavičnej Pomoci prichádzalo veľa ľudí. Porúčali svoje duchovné a dočasné potreby a vychádzali z Chrámu sv. Alfonza šťastný, lebo prežili stretnutie s Matkou. Často dostávali milosť, o ktorú prosili, rozprávali o tom iným a povzbudzovali k modlitbe k Matke Božej.
Samotný Chrám sv. Alfonza prežíval mnoho povznášajúcich momentov. Jedným z nich bol príchod pápeža Pia IX. dňa 5. mája 1866, ktorý spôsobil redemptoristom nezvyčajnú radosť. V chráme boli vykonávané rôzne pobožnosti, ktoré zhromažďovali mnoho ľudí, horlivých ctiteľov Matky Božej. Množstvo milostí, ktorými Matka Božia obdarúvala veriacich a sláva ikony sa pričinili o to, že sa začalo uvažovať o jej korunovácii. Svätý Otec Pius IX. vydal dekrét, povoľujúci korunováciu, a samotný akt korunovácie sa konal 23. apríla roku 1867. Korunovátorom bol monsignor Antius Mattei. Na druhý deň sa uskutočnila slávnostná procesia, na ktorej sa zúčastnilo početné duchovenstvo a veriaci nielen z blízkeho okolia chrámu, ale z celého mesta. Táto procesia sa stala triumfálnym pochodom Matky Božej.
V pripravenej dokumentácii boli medzi iným podané dve histórie uzdravení.
Hrdinom prvej bol o. Aurelius de Riparionsone z opátstva otcov kamaldulov vo Frascati. „V septembri roku 1866 veľmi ťažko ochorel. Choroba čoraz viac postupovala. Pripojili sa aj komplikácie, čo malo za následok veľmi ťažkú zdravotnú situáciu. Lekári celkom stratili nádej. Chorý prijal pomazanie nemocných. Počas troch dní slúžili za neho sv. liturgie pred ikonou Matky Ustavičnej Pomoci. Náhle kríza pominula, ale teplota sa udržiavala až do konca decembra. Predstavený prikázal chorému, aby na Nový rok odslúžil sv. liturgiu a dôveroval Matke Božej. Lekár mal však iný názor, a preto to neodporúčal. Jeden z priateľov chorého sa poponáhľal do Chrámu sv. Alfonza. Našiel tam o. Michaele Marchi, ktorého oboznámil, že chorý nie je schopný sa ani postaviť. Otec Marchi mu podaroval kúsok z ikony Matky Ustavičnej Pomoci. Chorý to vypil z vodou a na druhý deň pokojne odslúžil sv. liturgiu. Teplota ustúpila a viac sa nevrátila.“
Bol to výrazný znak zvláštnej starostlivosti Matky Božej. Druhé uzdravenie sa odohralo v tom istom kláštore a jeho priebeh bol podobný. Obidve potvrdila lekárska komisia, ktorá tiež uznala ich pravdivosť.
V súčasnosti existujú bohaté opisy milostí, rozprávajúce o väčších i menších udalosti z oblasti uzdravení a obrátení, ktoré sú považované za pravdivé. Sú svedectvom pomoci Matky Ustavičnej Pomoci. Ona si želá vyplniť svoje duchovné materstvo všetkých ľudí, ktorí sa k nej utiekajú a prosia o Jej príhovor z Bohom.
Každé pútnické miesto, každá ikona Matky Ustavičnej Pomoci je svedkom nezvyklých udalostí, stávajúc sa miestom prítomnosti tej, ktorá bola pred krížom určená za duchovnú Matku nás všetkých.
Chrám sv. Alfonza de Liguori
Na Eskvilinskom pahorku medzi dvoma slávnymi bazilikami: sv. Jána na Lateráne a Matky Božej (S. M. Maggiore) sa nachádza Chrám sv. Alfonza. Je to neogotický chrám s troma chrámovými loďami, vyplnenými talianskym mramorom a peknou polichrómiou. Práca nad jeho výstavbou sa začala v roku 1855. Jeho dĺžka dosahuje 42 metrov a šírka 14 metrov. Posviacka sa uskutočnila 3. mája 1859. Konsekrátom bol kardinál Konštantín Patrizi. Polichrómiu robil František Doliden a Michal Stolz. Mnoho častí prvotného výstroja bolo prerobených počas obnovovania chrámu pri príležitosti 100. výročia vnesenia obrazu do chrámu.
V rokoch 1898 – 1900 chrám dostal novú polichrómiu. Namaľovali ju dvaja rehoľní bratia, redemptoristi: Gerard Knolsert a Maximilián Schmalz. Konečná renovácia bola prevedená, keď kardinál Jozef Agilmar Ritter, ordinár diecézy Saint Luis v USA, dostal túto svätyňu ako chrám.
Chrám v priebehu storočia ohrozovali mnohé nebezpečenstvá. Dňa 20. septembra 1870, keď Garibaldi dobýval Rím, padlo na chrám a kláštor veľa striel, ktoré hrozili úplným zničením.
Nová talianska vláda nebola chrámu priaznivo naklonená a vzhľadom na to vzniklo i nové nebezpečenstvo. Najprv súdili, že je to anglický objekt. Keď sa však anglická vláda od toho dištancovala, bol v 1873. roku vydaný kasačný dekrét. Tvorca chrámu a kláštora sa ich snažil zachrániť. Vďaka podpore vplyvných ľudí sa mu podarilo zažehnať hroziace nebezpečenstvo. Bola to viditeľná pomoc Matky Ustavičnej Pomoci.
Francúzsky veľvyslanec vo Washingtone, knieža de Nosilles, bol preložený na diplomatické zastupiteľstvo v Ríme. Ešte pred jeho príchodom do Ríma bola jeho manželka v jednom z chrámov vo Washingtone. Vtedy k nej pristúpila akási žena a povedala: „Za niekoľko dní odcestujete do Ríma, vojdite do chrámu sv. Alfonza, kde je uctievaný obraz Matky Ustavičnej Pomoci a pomodlite sa za mňa.“ Veľvyslancova žena nič o takomto chráme nepočula, ale dala prísľub. Keď pricestovala do Ríma, na všetko zabudla. Istého dňa šla kočom po via Merulana a všimla si malý chrám. Povedali jej, že je to chrám sv. Alfonza. Vtedy si spomenula na prísľub, ktorý dala vo Washingtone. Zastavila koč, navštívila chrám a porozprávala o všetkom predstavenému. Sľúbila, že pomôže tomuto chrámu a jej pomoc bola naozaj potrebná.
Keď sa v tribunále rokovalo o otázke kasácie, bol vydaný výrok, že chrám sv. Alfonza má medzinárodný charakter, čo ho uchránilo od likvidácie.
Ďalšia história chrámu pokračovala zvyčajným spôsobom. V chráme sa konali pobožnosti a slávili sa rôzne sviatky ku cti Matky Božej. Ľudia veľmi slávnostne oslavovali 50. výročie prítomnosti ikony. Aj napriek vojnovému obdobiu nezabúdali o veľkom poklade, akým je ikona Matky Božej. Slúžené bolo slávnostné tríduum, ktoré celebrovali kardináli sídliaci v Ríme.
Po druhej svetovej vojne, v roku 1966, bolo slávené 100. výročie umiestnenia ikony v chráme sv. Alfonza. Pri tejto príležitosti Svätý Otec Pavol VI. napísal list všetkým ctiteľom Matky Ustavičnej Pomoci. Množstvo pútnikov prichádzalo z rôznych strán sveta, aby sa modlili pred jej ikonou v Ríme. Príčiny toho sú rôzne. Pri príležitosti 125. výročia umiestnenia ikony v júni 1991. roku navštívil Chrám sv. Alfonza a ikonu Matky Ustavičnej Pomoci pápež Ján Pavol II., jej veľký ctiteľ.
Rozvoj kultu Matky Ustavičnej Pomoci
Kult Matky Ustavičnej Pomoci sa rozvíjal na celom svete. Zásluhy na tom majú aj otcovia redemptoristi. Tento rozvoj však bol hlavne dielom Matky Božej. Ľudia šíriaci jej kult sa pričinili jedine do vytvorenia potrebných podmienok, aby sa zástupy ctiteľov mohli stretnúť s dobrotou Matky.
Veľkými ctiteľmi Matky Ustavičnej Pomoci boli biskupi, diecézni kňazi, rehoľníci a svetskí ľudia. Spoločnou námahou dosiahli, že úcta a pobožnosť k Matke Ustavičnej Pomoci sa medzi ľuďmi stali populárne.
Redemptoristi vybudovali viac ako 100 nádherných chrámov zasvätených Matke Ustavičnej Pomoci. Počas misií a rekolekcií priniesli ikonu aj do mnohých iných chrámov. O ikone bolo vydaných viac ako 900 publikácií.
Prvú vernú kópiu rímskej ikony daroval otec Eduard Douglas do chrámu redemptoristov v Bishof Eton už v máji 1866. Krátko potom vyslal na rôzne strany ďalších desať kópií. V priebehu niekoľkých rokov bolo vo svete rozšírených viac ako dvesto kópií ikony. Je to zvláštny znak dopytu. Pred týmito ikonami sa rozvíjali nové formy pobožností.
Dňa 27. marca 1871 vzniklo pri Chráme sv. Alfonza pre všetkých ctiteľov Matky Ustavičnej Pomoci Bratstvo Matky Ustavičnej Pomoci. Toto bratstvo bolo v 1876 roku premenené na Arcibratstvo, ktoré sa rozšírilo po celom svete. Jeho členovia prijímali tieto záväzky:
1. Prosiť Matku Ustavičnej Pomoci o zvláštny príhovor vo všetkých duchovných a dočasných potrebách.
2. Nosiť medailón Matky Ustavičnej Pomoci a sv. Alfonza a zároveň mať doma jej ikonu.
3. Ráno a večer sa trikrát modliť Raduj sa, dodávajúc jedno Sláva Otcu na česť sv. Alfonza.
4. Každý mesiac pristupovať k spovedi a k svätému prijímaniu.
5. Slávnostne svätiť každoročné sviatky: Matky Ustavičnej Pomoci a sv. Alfonza.
Toto arcibratstvo malo viac ako pol milióna členov v 3270 strediskách. Okrem Arcibratstva tiež existovala Čestná Stráž Matky Ustavičnej Pomoci. Boli v nej ľudia, ktorí sa zhromažďovali pred ikonou na modlitbách. Predstavovalo to akoby druh apoštolstva modlitby.
Vo všetkých chrámoch, kde pracovali redemptoristi, sa konala každú druhú nedeľu v mesiaci zvláštna pobožnosť K Matke Božej s kázňou, procesiou a inými modlitbami.
V Chráme sv. Alfonza v Saint Luis (USA) v 1928. roku zaviedli novú pobožnosť k Matke Božej, nazvanú neskôr Ustavičná novena. Tvorcom tejto pobožnosti bol redemptorista, otec Andrej Brovne. Každý utorok bola novena, zložená z kázne, piesní a prosieb, ako aj ľuďmi písaných poďakovaní. Pobožnosť sa rýchlo rozšírila po celom svete. V Európe sa konala po prvýkrát v roku 1943 v Írskom Belfaste, pre prebývajúcich tam amerických vojakov.
Chrámy s ikonami Matky Ustavičnej Pomoci
Všetky chrámy a kaplnky, v ktorých pracujú redemptoristi, sa od momentu zavedenia ikony stávali centrami žiariacimi touto pobožnosťou. Niektoré z týchto chrámov sa dočkali korunovácie ikony, stávajúc sa strediskami kultu. A teraz niekoľko informácii na tému takýchto chrámov s ikonami Matky Ustavičnej Pomoci.
V Taliansku, neďaleko Verony, sa nachádza mestečko Busolengo. Kópia ikony tu bola prinesená v roku 1875 a bola to už 207. kópia vyslaná z Ríma. V súčasnosti je to známe talianske pútnické miesto a veľké centrum kultu MUP. Talianski redemptoristi tam vydávajú mesačník „Il Soccorso Perpetuo di Maria“. Okrem pútnického miesta tam bol aj seminár redemptoristov. Zvláštne pobožnosti sa konajú pred sviatkom Nepoškvrnenej Panny Márie a každý týždeň Ustavičná novena.
Pozdĺž celého polostrova sa nachádza veľa chrámov s ikonami MUP. Otcovia misionári hlásajúc misie po farnostiach mali zvyk na zakončenie uviesť ikonu Matky Božej. V súčasnosti je v Taliansku viac ako dvetisíc chrámov a kaplniek s ikonami MUP a ich počet sa stále zväčšuje.
V Španielsku bola ikona prvýkrát uvedená 29. mája 1867 v chráme redemptoristov v Madride. Teraz je i v tom kraji viac ako 5000 oltárov zasvätených MUP. Vydávaný je mesačník „El Perpetuo Soccorso“ a každú sobotu a nedeľu sú vysielané rozhlasové a televízne programy.
Vo Francúzsku je založených viac ako 12 tisíc chrámov a kaplniek s ikonami MUP. Toto veľavravné číslo svedčí o horlivosti francúzskych redemptoristov.
V Belgicku existuje pútnické miesto MUP v Roules. V Rakúsku putujú veriaci do Pucheim.
Do nemeckých chrámov priniesli ikonu redemptoristi a diecézni kňazi. Jedným z veľkých ctiteľov MUP bol biskup Wilhelm Emanuel Ketteler. Keď sa vrátil z 1. vatikánskeho koncilu, napísal veriacim svojej diecézy pastiersky list, ktorého hlavnou témou bola Matka Ustavičnej Pomoci. Jej ikonu umiestnili aj vo svojej katedrále. Na území Nemecka bolo veľa chrámov, v ktorých sa nachádzali ikony MUP. Najväčším pútnickým miestom bol Bochum.
Do Írska bola ikona MUP prinesená už v roku 1867. „Dnes – píše o. John B. Coyle – je ťažké nájsť katolícku rodinu ako na dedine, tak i v meste, ktorá by nemilovala sladký obraz. Pri jeho pomoci sa na tejto Zemi predlžuje mierové kráľovstvo Márie.“
Aj na Slovensku sa kult ikony MUP rozšíril rýchlo. Predpokladá sa, že do Stropkova ju priniesli českí redemptoristi v 1925, ktorí už od roku 1874 prichádzali na Slovensko na misie a stali sa jej horlivými šíriteľmi. V Stropkove zaviedli každoročný otpust Matky Ustavičnej Pomoci, pred ktorým sa konalo tríduum. Počas otpustu boli slávnostné bohoslužby a po nich sprievod cez mesto s ikonou MUP. Redemptoristi brali so sebou ikonu aj na misijné práce, a to nielen na Slovensko, ale aj na Podkarpatskú Rus a do Juhoslávie. Na začiatok misií bola ikona vystavený na bočnom oltári a zostal tam až do ich skončenia. Počas celého dňa horeli pri ikone sviečky. Nejednému z ľudí vyprosila MUP milosť obrátenia. Po misiách zostávala ikona v chráme ako pamiatka na misie.
V súčasnosti jedným z chrámov zasvätených MUP je chrám redemptoristov v Starej Ľubovni, kde sa už niekoľko rokov každú stredu schádzajú veriaci z celého okolia na Novénu k MUP.
Je ešte veľa krajov, kde pracovali a pracujú redemptoristi a všade tam, kde boli, sú aj ikony Matky Ustavičnej Pomoci.
Amerika uctieva Matku Ustavičnej Pomoci
Od Aljašky po Ohňovú Zem sa nachádzajú chrámy zasvätené Matke Ustavičnej Pomoci. Zaslúžili sa o to v Novom Svete obetavo pracujúci redemptoristi.
V Kanade vlastní okolo 500 chrámov ikonu Matky Ustavičnej Pomoci a z toho asi 5 chrámov je zasvätených Matke Ustavičnej Pomoci, napr. vo Winsdore, Montreali, Yorktowne, Toronte.
Prvým chrámom v Spojených štátoch, v ktorom bola umiestnená ikona, bol chrám sv. Jakuba v Baltimore. Stalo sa to v roku 1868. Odtiaľ sa táto pobožnosť rozšírila po celom USA. Mnohé chrámy vlastnia ikonu Matky Ustavičnej Pomoci a najväčšie centrá vznikajú: v Bostone, San Fancisco, Saint Luis, Chicago, New Yorku, Washingtone. Dokonca v národnej katedrále vo Washingtone je kaplnka zasvätená MUP. Taktiež mnoho iných chrámov je zasvätených Matke Ustavičnej Pomoci.
Najväčšie pútnické miesto Matky Ustavičnej Pomoci je v Bostone. V 1871 roku bola ikona najprv v drevenom, a neskôr v murovanom chráme. Na tomto mieste Matka Božia uzdravovala chromých. Chrám dostal názov „zázračný“. Tu bola výdatná monografia pod názvom „Sláva Márii v Bostone“. V 1953 roku je chrám zreštaurovaný a stáva sa tak hodným chvály Matky Božej. Existujú tu rôzne spolky, ktoré si vzali za patrónku Matku Ustavičnej Pomoci. Pre všetkých ctiteľov je vydávaný mesačník „Perpetual Help“. Pre nevidomých vyšla špeciálna kniha napísaná Brailleovou abecedou. Kult Matky Božej je tu veľmi živý.
V Mexiku zaviedli pobožnosť k Matke Ustavičnej Pomoci redemptoristi, ktorí tam prišli v roku 1908. Ona bola patrónkou ich misií a rekolekcií. Vydáva sa tu niekoľko časopisov. Jeden z biskupov písal: „Počas 40 rokov pastoračnej práce všade povzbudzujem k pobožnosti k Matke Ustavičnej Pomoci.“
Kult Matky Ustavičnej Pomoci sa tiež rozvíja v pásme Malých a Veľkých Antíl, a taký kraj ako Haiti ohlasuje Matku Ustavičnej Pomoci za svoju patrónku.
Južná Amerika sa stala vďaka práci redemptoristov miestom veľkých diel, ktoré vykonala ľudská nábožnosť a milosrdenstvo Matky Božej. Také krajiny ako Argentína, Brazília, Bolívia, Kolumbia a iné juhoamerické republiky majú svoje centrá kultu Matku Ustavičnej Pomoci. Nemôžeme tu vymenovať všetky miesta a hovoriť o nábožnosti ctiteľov Matky Božej, ktorí sa modlia pred Jej ikonami. Existuje mnoho chrámov zasvätených Márii a je vydané množstvo kníh, piesní a modlitieb jej zasvätených. Všetko to svedčí o nezvyčajnom vzťahu, ktorý majú veriaci k Matke Ustavičnej Pomoci.
Ázia uctieva Matku
Ázia je kontinent, ktorého väčšina obyvateľstva sú nekresťania. Je to kontinent obývaný prevažne hinduistami, konfucionistami, moslimami a vyznávačmi mnohých iných veľmi starých náboženstiev. Taktiež aj tu sa rozvíja kult Matky Ustavičnej Pomoci.
India je krajom, kde žijú dosť početné spoločenstvá kresťanov. Počiatky kultu Matky Ustavičnej Pomoci tu siahajú do roku 1880. Rozširujú ho sestry Služobnice sv. kríža, a veľkým apoštolom bol kňaz Wellanikaren, ktorý založil stredisko kultu v Mattoe. Redemptoristi založili prvý kláštor, uviedli obraz v Bangalere a od r. 1945 rozvíjali úctu a pobožnosť k Matke Božej s týmto titulom.
Veľkým strediskom kultu Matky Ustavičnej Pomoci je hlavné mesto Srí Lanky – Colombo. Jeden z misionárov v roku 1950 napísal: „Pred desiatimi rokmi bola ikona Matky Ustavičnej Pomoci skoro neznáma v mnohých krajoch a dnes je to najpopulárnejší obraz.“
Kresťanstvo vo Vietname kvitlo a bolo veľkou nádejou do budúcnosti. Po násilnom zjednotení severu s juhom sa situácia náhle zmenila. Vieme, k čomu speje komunistický systém a fanatizmus marxistickej revolúcie. O rozvoj kresťanstva sa zaslúžili redemptoristi, ktorí od roku 1935 rozširovali ikonu Matky Ustavičnej Pomoci. Ich práca prispela k tomu, že táto ikona sa stala veľmi rozšírená po celej krajine. Známe pútnické miesto Matky Ustavičnej Pomoci je v Saigone.
Najväčší a najviac rozšírený kult Matky Ustavičnej Pomoci sa rozvinul na Filipínach. V hlavnom meste Manile, na predmestí Baclaran, sa nachádza národná katedrála Matky Ustavičnej Pomoci. Obrovská bazilika je 106 metrov dlhá a zmestí sa do nej 12 tisíc veriacich. Je to katedrála Filipín. Každý deň sa tu niekoľkokrát koná Ustavičná novena. Filipínci, ktorí emigrovali do Ríma, sa raz v týždni schádzajú pred ikonou Matky Ustavičnej Pomoci v Chráme sv. Alfonza.
Pred II. svetovou vojnou sa začala misijná práca v Číne. Pioniermi boli biskupi a misionári, ktorí tiež šírili kult Matky Ustavičnej Pomoci. Aj Španielski redemptoristi tam začali misijné dielo. Ale všetci vieme, čo sa s tým všetkým stalo po vojne.
Pápeži – ctitelia Matky Ustavičnej Pomoci
Ikona Matky Ustavičnej Pomoci uctievaná v Ríme a mnohých iných miestach sa pričinila, že pápeži tohto storočia mnohokrát vyjadrovali svoju pobožnosť a lásku k Matke Božej s týmto titulom. Námestníkom Krista je ikona známa a využívajú každú príležitosť, aby ľudí povzbudili k úcte a modlitbe pred ňou.
Pápež Pius IX. dostal od generála rehole redemptoristov o. Mikuláša Maurona kópiu ikony Matky Ustavičnej Pomoci, ktorú umiestnil vo svojej domácej kaplnke. Potvrdil Arcibratstvo Matky Ustavičnej Pomoci a sám sa stal jeho členom. Katolíckemu biskupovi z rehole kapucínov plniacemu si svoje povinnosti na Kréte poslal vernú kópiu ikony Matky Ustavičnej Pomoci.
Lev XIII., pápež ružencových encyklík, videl v ikone MUP spoločnú platformu pre ekumenizmus s pravoslávím. Keď mu holandský redemptorista o. Jansen predstavil promótorov ekumenického hnutia z Adrianopola, hovoril im, aby sa modlili k Matke Ustavičnej Pomoci.
Svätému Piusovi X. bola ikona Matky Ustavičnej Pomoci známa. Pozeral sa na prácu redemptoristov v Busolengo, kde sa nachádza veľké centrum kultu Matky Ustavičnej Pomoci. Sám patril do Arcibratstva Matky Ustavičnej Pomoci.
Benedikt XV. pri príležitosti 50. výročia uvedenia ikony do Chrámu sv. Alfonza pozýval obyvateľov Ríma k účasti na slávnostiach, ktoré sa budú konať v tomto chráme. Povolil tiež, aby sa v loretánskych litániách vo všetkých chrámoch redemptoristov dodávala prosba Matky Ustavičnej Pomoci, oroduj za nás.
Aj Pius XII. sa staral o pobožnosť k Matke Ustavičnej Pomoci. Zvlášť myslel o tých odlúčených, ktorí na stenách svojich domov mali ikony Matky Božej, pred ktorými sa modlili.
Ján XXIII. sa už ako bohoslovec často modlil pred ikonou Matky Ustavičnej Pomoci. Za svojho duchovného vodcu si vybral o. Františka Pitocchiho, ktorý mal na neho po morálnej stránke veľký vplyv. Tento kňaz býval pri Chráme sv. Alfonza.
Pavol VI. pri príležitosti 100. výročia uvedenia ikony do Chrámu sv. Alfonza napísal najvyššiemu predstaviteľovi redemptoristov zvláštny list, v ktorom nachádzame nasledujúce slová:
„Spomienka na udalosti spred 100 rokov je príležitosťou k vzrastu vašej pobožnosti k Matke Ustavičnej Pomoci, ktorej ikona je už 100 rokov vo Vašom vlastníctve ako našej najlepšej Matky a Patrónky… Svätý titul, ktorým je nazývaná Panna Ustavičnej Pomoci, je naozaj tým titulom, ktorý vyhovuje túžbam koncilu, pretože krásnym spôsobom vyjadruje starostlivosť Matky Božej o Cirkev, ktorá pôsobí a trpí na zemi.“
Ján Pavol II. bol veľkým ctiteľom Matky Ustavičnej Pomoci. V Manile, v Chráme Matky Ustavičnej Pomoci, zasvätil celý Ďaleký Východ a všetky problémy Cirkvi Matke Božej. Počas všetkých svojich vystúpení povzbudzoval a vyzýval k mariánskej úcte a pobožnosti. Poslúchnime teda jeho vyzvanie.
Tento letmý pohľad na výpovede pápežov tohto storočia nás stavajú pred fakt, že pobožnosť k Matke Ustavičnej Pomoci vyhovuje potrebám Cirkvi, ktorá chce spojiť všetkých ľudí dobrej vôle. Táto pobožnosť je jednou z tehličiek skutočnej služby Božej a ekumenizmu. Nech nás toto všetko povzbudí k rozvíjaniu skutočnej mariánskej pobožnosti, vyhovujúcej potrebám ľudí hľadajúcim skutočný náboženský život.
Matka Ustavičnej Pomoci, Matka Cirkvi – pros Boha za nás hriešnych!